Latinsko - americké tance

 Mnohé tance, obľúbené po celom svete, majú svôj pôvod v latinskej Amerike. Jedná sa o tanec: bolero, carimbo, conga, cueca, cumbia, joropo, lambada, makaréna, mambo, merengue, rueda a salsa. Tieto tance — samba, rumba a čača, rovnako paso doble prišli pôvodom z Európy, jive zo Severnej Ameriky. Tieto tance postupom vybrali po celom svete a tancujú sa v medzinárodných súťažiach tanečného športu, ako spoločenské tance.

Tance sú tvorené na párové tancovanie, obvykle partner a partnerka. Jednotlivé držanie sa prostredníctvom tanečných figúr mení. Niekedy je ako u štandardných tancov uzavreté, niekedy sa tanečný pár pri figúrach drží len jednou rukou. Figúry týchto tancov sú štandarnizované a pre výuku sú roztriedené podľa úrovní. Majú medzinárodné názvy, určenú techniku, rytmus a tempo. Vždy tomu tak nebolo. Tieto latinsko-americké tance do západoeurópskej spoločnosti boli uvedené až v dvanástom storočí. Majú pomerne rozličný pôvod v dobách.
Románské jazyky (napr. italština, francúžtina, španielčina, portugalština a rumunština) sú odvodené zo starovekej latiny a definujú kultúru, ktorá sa rozširila po podstatné časti amerického kontinentu. Súbor tancov, ktoré sú medzinárodne štandarnizované ako latinskoamerické, je tvorené troma tancami z tejto oblasti. Jedným tancom zo Španielska a Franúzka a jedným tancom z USA. Vyvoj spomínaných troch tancov z latinskej Ameriky spočíval v oslavách európskych a černošských foriem. Európania v rannom období privážali veľú časť otrokov z rôzdnych častí západnej afriky. Africký otroci boli privážaný v takom množstve, že v roku 1553 v Mexiku prekročil ich počet počet Európanov a miestny kráľ Luis de Velasaco naliehavo žiadal španielskeho kráľa Karla V., aby ich ďalší príliv zakázal.
Tanec hral vo všetkých / európskych, černošských, domorodskych/kultúrach podstatnú rolu. V roku 1569 nariadil mexický miestny kráľ zakopať aztézky kalendární stĺp. Ten sa stal hlavnou odpočinkovou zábavou černochov ako tanec kolo neho. Potom vydal Velasco nariadenie, čím tancovanie obmedzil na ňedeľe a sviatky. A to jedine v ranných hodinách.
V priebehu 17. a 18. storočia dochádzalo k postupnému spájaniu kultúr do kultúry - kreolské. Keď sa európske tance dostali do latinskej Ameriky, dochádzalo k ich prebratiu. Na Kube sa z contradance stala Countradanza Habenera ( tzv. havanský contradance), a dochádzalo k prevzatiu synkopovaného rytmu. Postupne sa hudba stávalia viac sykopovanou tým, že bola zahrnuta rytmom.
Tento rytmus sa objavuje v roku 1795 v Brazílií v milostnej piesni Modinha. Na prelome 18. a 19. storočia si získala obľubu v Európe. Koplexné synkopované rytmy sú rysom všetkých latinskoamerických tancov. Vyvinula sa jednak pomalšia, jemnejšia verzia zo skráteným názvom son.